Fotobanka

Horská služba - Text

Horská služba Západné Tatry - sever
Ignác Kuchtiak

Výkon profesionálnej záchrannej služby v Roháčoch možno datovať od prvého desaťročia dvadsiateho storočia. Už 29. októbra 1909 totiž Marius Zaruski založil poľskú horskú záchrannú pod názvom Tatrzańskie ochotnitze pogotowie ratunkowe (TOPR). Záchrancovia z TOPR sa neobmedzovali len na poľské Tatry, ale prechádzali až do Roháčskej doliny. TOPR pod vedením prvého náčelníka Mariusa Zaruského bolo aj pri prvej veľkej tragédii v Roháčoch, keď 26. júna 1911 v severnej stene Ostrého Roháča zahynuli dvaja poľskí horolezci zo Zabrze Ludwig Koziczyński a Karl Jene. Obaja sú pochovaní v starom zuberskom cintoríne.
Poliaci potom vykonávali záchrannú službu v Roháčoch až do konca II. svetovej vojny. Práve poľská horská záchranná služba v dňoch 11. a 12. februára 1945 prepravila cez zľadovatelé terény Roháčov ranených partizánov z poľnej nemocnice zo svahov Salatína do už oslobodeného Zakopaného.
Na Slovensku špecializovaná záchranná organizácia pre pôsobenie v horách vznikla až 20. januára 1950 pod názvom Tatranská záchranná služba. Zakrátko bola premenovaná na Tatranskú horskú službu. V decembri roku 1951 bola na Mikulášskej chate pri Vrbickom plese vytvorená komisia pre založenie celoštátnej organizácie horskej služby. Pre oblasť Západné Tatry boli do komisie zvolení Štefan Šroba a Adam Juráš. V roku 1953, rozhodnutím Štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport, sa zakladá celoštátna organizácia
s názvom Horská služba.
V Roháčoch činnosť Horskej služby začala 15. mája 1954. Na Zverovke bola založená druhá tatranská záchranná jednotka s názvom Horská služba Západných Tatier. Za platených pracovníkov nastúpili Karol Doboš ako náčelník a Michal Daňo ako terénny pracovník.
Koncom roku 1954 vznikla aj organizácia dobrovoľných členov Horskej služby. Tvorilo ju 15 zakladajúcich členov. Medzi nimi boli: Jozef Citson, Ivan Fízel, Karol Halák, Jozef Hric, František Matlák, Vladimír Slimák, Ladislav Špirko, Štefan Šroba, Michal Daňo, Karol Doboš, Rudolf Mašlonka. Za prvého predsedu si zvolili Štefana Šrobu, chatára na Zverovke.
Stanicu Horskej služby si zriadili v jednej malej izbe na poschodí Ťatliakovej chaty. Tá slúžila ako kancelária, ubytovňa pre pohotovostnú službu, ošetrovňa i sklad materiálu. Druhý sklad materiálu bol v malej izbe chaty na Zverovke. Vybavenie záchrannými pomôckami bolo skromné: poľský tobogán, yosemitské popruhy, obyčajné deky požičané z chaty, 8 párov mačiek a štyri čakany. V roku 1955 pribudlo 20 metrové konopné lano, 8 fakieľ, 5 sekeromotýk, lavínové sondy a vojenské rozkladacie nosidlo. V roku 1956 dostali členovia HS jednotné oblečenie z celtoviny: šiltová čiapka, vetrovka, fukirár.
V roku 1957 pracovníci Horskej služby z povolania patrili pod správu TANAPu v Tatranskej Lomnici a dobrovoľní členovia pod Československý zväz telesnej výchovy. V tom istom roku odišiel Karol Doboš za vedúceho Ťatliakovej chaty a novým náčelníkom sa stal Michal Daňo. Za terénneho pracovníka bol prijatý Július Šiška.
Oblastný výbor HS Západných Tatier začal v roku 1959 s výstavbou Domu Horskej služby na Zverovke. Projekt vypracoval Ing. arch. Karol Koza. Všetky hlavné práce – výkop základov, príprava štrku, piesku, kameňa, vodovod, kanalizáciu, ústredné kúrenie, nátery strechy, úpravu okolia urobili brigádnicky a s nadšením všetci členovia. Práce boli dokončené v roku 1962. Po dokončení Domu HS bol svojpomocne postavený aj záchranný domček pri prvom Roháčskom plese.
V roku 1980 sa z okrsku Horskej služby Západné Tatry – juh vytvorila samostatná oblasť a v roku 1981 sa z okrsku Horskej služby Západné Tatry – Kubínska hoľa a Lučivná vytvorila samostatná oblasť Orava. Vtedy bola snaha zrušiť náčelníctvo Horskej služby Západné Tatry - sever na Zverovke a celú oblasť pričleniť k Horskej službe Orava so sídlom v Dolnom Kubíne. Po razantnej vysvetľovacej kampani na ústredí slovenskej Horskej služby sa podarilo pre Zverovku náčelníctvo udržať.
Vo februári 1982 odišiel do dôchodku náčelník HS Západné Tatry Michal Daňo. Na jeho miesto bol menovaný Július Šiška. Po ňom v roku 1987 prevzal náčelníctvo Ján Jurina. Za jeho pôsobenia bola postavená záchranná stanica v lyžiarskom stredisku Janovky a zriadená nad bufetom pri Ťatliakovom pliesku.
Od 1. januára 2003 prešla celá Horská služba pod riadenie a financovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Oblasti HS Západné Tatry sever a juh boli združené do jednej so sídlom náčelníctva na juhu. Horská služba bola premenovaná na Horskú záchrannú službu. Náčelníkom HZS Západné Tatry sa stal Eduard Dzuroška a jeho zástupcom Mgr. Rastislav Šroba. Eduard Dzuroška bol náčelníkom v rokoch 2003 a 2004. Po ňom bol do funkcie ustanovený Ján Kostka.
Od roku 1954 do roku 2007 sa vystriedali v HS a v HZS Západných Tatier na Zverovke títo záchranári z povolania: Karol Doboš, Michal Daňo st., Július Šiška, Ján Jurina, Michal Daňo ml., Rudolf Žuffa, Jozef Šuriňák ml., Rastislav Šroba,Michal Pariža,František Fukas, Branislav Jurina.

V priebehu vyše 5-ročnej činnosti Horskej služby v Roháčoch ju riadili títo náčelníci:
Karol Doboš (1954 – 1957)
Michal Daňo (1957 – 1982)
Július Šiška (1982 – 1987)
Ján Jurina (1987 – 2003)
Eduard Dzuroška (2003 – 2004)
Ján Kostka 2004

Za toto isté obdobie boli zvolení títo predsedovia oblasti:
Štefan Šroba (1954 – 1957)
Ľudovít Habáň (1957 – 1966)
Eduard Dinda (1966 – 1974)
Ján Majerčák (1974 – 1978)
Ladislav Bohuš (1978 – 1986)
Ing. Peter Volnár (1986 – 1994)
Stanislav Jandura (1994 – 2003)
Ing. Juraj Majerčák (2003 – 2006)
Jozef Šuriňák ml. 2006

V deväťdesiatych rokoch vznikol pri Horskej službe klub seniorov. Prvým predsedom klubu pri HS ZT oblasť sever bol Július Šiška. Po ňom v rokoch 1998 – 2006 František Pavčo. V roku 2006 – 2007 funkciu predsedu zastával Ing. Peter Volnár. Od decembra 2007 klub vedie Stanislav Jandura.
Pravidelne od roku 1990 Horská služba ZT sever organizuje futbalový turnaj. Okrem HS ZT sever a juh sa ho zúčastňujú kolegovia z Nízkych Tatier – sever a Moravských Beskýd. Klub seniorov aktívne spolupracuje s klubom seniorov poľskej HS TOPR v Zakopanom. Obľúbený je každoročný fašiangový ples Horskej služby. Je to reprezentatívne podujatie rodinných príslušníkov, priaznivcov a podporovateľov HS.
Horská služba za 55 rokov svojej existencie vykonala pre bezpečnosť ľudí v horách obrovské dielo. Výsledkom ich pracovného snaženia a brigádnickej aktivity je Dom Horskej služby na Zverovke, záchranný domček pri prvom Roháčskom plese, záchranná stanica v lyžiarskom stredisku Janovky a nad bufetom pri Ťatliakovom pliesku, dobre vybudované a udržiavané turistické chodníky, lavičky nad horskými bystrinami, zabezpečovacie reťaze na nebezpečných miestach, oddychové prístrešky a rázovité prístrešky nad prameňmi.
Veľkú prácu urobili členovia Horskej služby pri budovaní orientačnej siete, orientačných máp, smerovníkov a pri značkovaní turistických chodníkov. Okrem služieb a záchranných akcií asistovali na lyžiarskych zjazdovkách a pri športových podujatiach. Urobili množstvo preventívnych i odborných prednášok o bezpečnosti pohybu v horách i o prírode Roháčov.
Najsmutnejšou kapitolou v práci Horskej služby sú smrteľné úrazy. Roháče sú krásne a pre turistov príťažlivé, ale aj nebezpečné. Majú strmé skalnaté zrázy, úzke chodníky na vrcholoch a lavinózne terény. Mnohé životy vyhasli pri pádoch zo strmých bralnatých zrázov, ďalší ľudia zahynuli v lavínach, boli zasiahnutí bleskom alebo zomreli na infarkt z vyčerpania.
Od prvej tragédie poľských horolezcov 26. júna 1911 do 31. 12. 2009 bolo v Roháčoch zaznamenaných 81obetí. Najväčšou tragédiou bolo lavínové nešťastie 31. decembra 2005. Vtedy v Spálenom žľabe spadla lavína a strhla tri stany so spiacimi českými turistami, ktorí bivakovali priamo v lavínovej dráhe. Zahynulo tu 7 ľudí.
Už pred vyše 20 rokmi bývalý náčelník Horskej služby ZT sever Ján Jurina navrhoval vybudovať v Roháčoch pietne miesto. Navrhovaných lokalít bolo viac, najreálnejšie miesto sa nakoniec ukázalo nad poľanou na Zverovke. Architektonický návrh vypracovala Mgr. arch.Lucia Marušicová z Bratislavy. Východiskom k nemu bola stará oravská architektúra. Centrálnym miestom je kaplnka s drevorezbou Panny Márie a pod strechou je umiestnený zvon. Na vstupnej bráne je umiestená tabuľa s menami obetí Roháčov. Na výstupnej bude tabuľa s menami tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Roháčov. V areáli pietneho miesta sú umiestnené žulové balvany, na ktoré sa budú pripevňovať tabuľky s menami zosnulých. Toto jedinečné dielo vybudovali záchranári z Roháčov v spolupráci s Obecným úradom Zuberec a za veľkého prispenia sponzorov zo Zuberca. Roháčsky symbolický cintorín bol posvätený pri slávnostnej sv. omši v nedeľu 8. novembra 2009.
Horská záchranná služba oblasti Západných Tatier sa má za vyše 55-ročnej existencie čím pochváliť. Do dôsledkov plnila svoju úlohu a povinnosti pri vytváraní podmienok bezpečného pohybu turistov v našich veľhorách. Pri záchranných akciách jej členovia často nasadzovali životy, no našťastie v našej oblasti obete z vlastných radov neboli.